Sting In The Tail - posledný album Scorpions
STING IN THE TAIL
Trochu sa líši len snahou vydať zo seba to najlepšie, ale v tomto prípade sa im to úplne nepodarilo a tak ich „last“ album pravdebodobne hudobne zapadne prachom dejín a budeme si ho pamätať len ako ich„posledný“.
VŠEHOCHUŤ
Nemecký legendárny kvintet však tento krát šliapol do veselšej mláky, než sme boli zvyknutí a zvlášť vokál Klausa Meineho sa stáva nástrojom mnohých teplých farieb a optimistickejších čmáraníc. Servírujú inteligentný a predsa len menej hravý a menej kreatívnejší bigbít, kde možno pre rovnováhu chýbajú tvrdšie gitary.. Je to odnož dosky „Love at First Sting“, možno akési rekviem za„Blackout“, či pocta legendárnemu opusu „Virgin Killer“. Po troch rokoch koncertovania a krátkej prestávke sa znovu nacvakali do štúdia a zomkli sa v hardrockovom drajve. Spolu s producentmi Mikaelom Nord Anderssonom a Martinom Hansenom gradujú vo všetkom pekne pomaly po prízemnej načrtnutej špirále, až sa hlava tupo pokyvuje, oči zavreté a uši zaostrené na každú frázu preletiacu cez hrmotnú rytmiku. Každý receptor postupne upadá v omamný pocit, zvlášť pokiaľ sa nechá lapiť do tvrdo rockovej atmosféry so slúchadlami na hlave.
MATERIÁL
Začiatok „Raised on Rock“ vyrastá z ničoty do zvukovej mágie ro(c)kov minulých, pripomenie klasiku „Rock You Like a Hurricane“ ale omnoho dekadentnejšiu ako na albume „Love at First Sting“. Meine sa vznáša nad povedomým riffom a gitarové sólo je ako tieň Uliho Rotha vznášajúcom sa ponad bublavý rytmus, z ktorého sa klube jednoduchá téma s konečnou platnosťou rockového zvukovo agresívneho spodku. Hra sa rozohráva, nutne rozhúpané telo a odolné nátury si pridávajú volume. Poprockový beglajt a kontrastný vokodér v titulnej „Sting in the Tail“ už jednoznačne určuje náladu a stupeň tvrdosti celého albumu. Banálna téma, s otvoreným koncom v „Slave me“ opäť skĺzne do hustej sekanej hardrockovej plochy, pri ktorej sa bude aj „slušákom“ chcieť hádzať krígľom a hroziť so zaťatou päsťou. A to už prichádza uvoľnenie v typickej krehotinke „ The Good Die Young“ s hosťujúcou zimnou kráľovnou Tarjou Turunen. A to už Vás dostali... oni jednoducho vedia, čo chcú, ich autoritatívny prístup nepripúšťa výhrady, jednoducho sa tentokrát rozhodli, že budú veselší. Ďalšia pecka „No Limit“zostáva schválne pri zemi a len si tvrdo pripravuje silu, ktorá prepukne až v ôsmej odpaľovačke „Turn You On“. Celý ten zámerne oddialený orgazmus sa medzitým vyblázni v „Rock Zone“, po ktorom prichádza najmelodickejšia veľmi baladická „Lorelei“. V nej akustická gitara citlivo supluje nervný hard rock a klávesy sú nádherne náladové. Krása. Žiadna agresia, to je ako krása v „Still Loving You“. V „Let´s Rock!“ prekvapí štadiónový popevok a v ďalšom pomaláči „SLY“ zase úvod ako vystrihnutý z„Holiday“. Rozprávkovým koncom sú obe posledné skladbičky, popová rockovinka „Spirit of Rock“ s pekným melodickým refrénom a záveračný znovu baladický moment „The Best is Yet to Come“pekne vygradovaný a udržujúci napätie až do poslednej sekundy.
Páči sa mi tento obrí škorpión, čo ale rozhodne neznamená, že by mi rezal ich ohlasovaný koniec kariéry.
Vydavateľstvo: Sony Music
Pôvod: Nemecko
Žáner: metalický hard rock
Dátum vydania: 19.marec 2010
Dĺžka/Počet skladieb: 44 min 20 sek/12
Oficiálna web: www.scorpions.com
Klaus Meine - vokál
Matthias Jabs – sólová gitara, vokály
Rudolf Schenker – rytmická gitara, vokály
Paweł Mąciwoda – basgitara, vokály
James Kottak – bicie, perkuse
Hodnotenie: 8/10
