ULI ROTH - (NE)SLÁVNY ODCHOD
ULI ROTH - (NE)SLÁVNY ODCHOD
V začiatkoch točili hannoverskí exponenti heavy rocku personálny kolotoč na postoch rytmiky. Najvýraznejšou zmena nastala, keď mladšieho z bratov Schenkerovcov Michaela zlánarili počas turné britskí UFO. Jeho nástupca Ulrich Jon Roth potom spoluurčoval zvuk kapely popri tandeme Klaus Meine - Rudolf celú päťročnicu 1973 – 1978.
Roth neskôr priznal, že o Schenkerovom lane od UFO vedel skôr, ako samotní Scorpions. Michael mu vraj prezradil, že má túto ponuku, no nechcel nechať bratov band počas prebiehajúceho turné v štichu, a tak diskrétne požiadal Uliho, či by ho nenahradil. Veľký obdivovateľ Hendrixa, Alvina Leeho a Claptona tak potom bez zaváhania reagoval na Rudiho prosebný telefonát, dal zbohom svojej vtedajšej formácii Dawn Road a stal sa jedným zo „škorpiónov“.
RÝCHLI NÁSTUP
Dnes 56-ročný rodák z Düsseldorfu zapadol do skupiny rýchlo, hneď na LP Fly to The Rainbow (1974) prispel dvomi skladbami; titulnou v spoluautorstve s Rudim Sch. a vlastnou Drifting Sun. Kapela typu Scorpions potrebovala pre svoju muziku rýchloprstého gitaristu, prezieravá produkcia jej dlhoročného spolupracovníka Dietera Dierksa však zhovievavo poskytla priestor aj pre ambície nového člena, ktorý herným štýlom i zvukom výrazne nadväzoval na Hendrixa. Pokračujúc tromi štúdiovkami In Trance, Virgin Killer a Taken By Force sa Rothov autorský vklad zvýšil na 3 až 4 piesne, pričom zväčša je podpísaný ako výlučný autor. Okrem toho, niektoré z nich i sám naspieval, hoci v konkurencii s Meinovým tenorom ostrým ako žiletka (trademark Scorpions!), Uliho hlbší zastretý vokál prirodzene neobstojí.
KONIEC ROZPOROV
Neboli to iba grafické riešenia obalov LP´s In Trance a najmä Virgin Killer, ktoré znechutili virtuózneho gitaristu. Nepozdávali sa ani ostatným členom kapely, no Roth ani jeho spoluhráči neprotestovali proti rozhodnutiam gramofirmy, čo si zmyslela sexistickými obalmi propagovaťmelodický hard rock kvinteta – s obalom Virgin Killer to však prepískla a tak obnaženú teenagerku nakoniec alternovali samotní „Scorps“ v silene rozjuchaných pózach. Tlak manažmentu a rock´n´roll cirkus (teda nekonečné kmitanie na úsečkách „koncertné šnúry – nahrávacie štúdiá“, spomínaný aj v súvislosti s odchodom Petra Gabriela od Genesis, týkajúci sa však celej plejády interpretov...), no hlavne názorové rozdiely na hudobné smerovanie ukončili Uliho pôsobenie v kapele. Odchádza od Scorpions práve v čase, keď kapela prekračuje prah salóna svetových hviezd. Koncertná 2LP Tokyo Tapes (1978) rekapitulujúca roky s labelom RCA, sa koncepciou „to najlepšie naživo“, radí k podobným titulom toho obdobia: Strangers In The Night (UFO), Live and Dangerous (Thin Lizzy), Live Bootleg (Aerosmith), či o niečo neskôr Live ... In The Heat Of The City (Whitesnake).
INÝ VKUS - INÉ CÍTENIE
Meine, Schenker & spol. na istý čas „podporený“ tiež iba na istý čas triezvym Michaelom Schenkerom, ktorého však pri nahrávaní LP Loverdrive (1979) u nového vydavateľa EMI, muselnahradiť spoľahlivý Mathias Jabs, začali štadiónovú etapu najväčšej slávy, zdatne konkurujúc aj angloamerickým HM kohortám, ktorá s menšími prestávkami pretrvala až do práve prebiehajúceho rozlúčkového turné. A Uli Roth? Chlapík s imidžom teutónskeho bojovníka pred rolou šoumana rockových pódií uprednostnil cit pre muzikantsky kumšt a vôľu stále sa učiť novým veciam, zúročil skúsenosti so Scorpions a uplatnil ambície najskôr pod hlavičkou projektu Electric Sun, neskôr Sky Of Avalon (ich názvy sú inšpirované prírodnými úkazmi a obsah, okrem hendrixovského blues, čoraz viac klasickou hudbou), v rámci ktorého vyvinul aj unikátny prototyp sedemstrunovej gitary.
Uliho odchodom sa nenarušil „kamarátšaft“ so zvyškom kapely – počas pamätného vystúpenia na festivale vo Wackene v roku 2006 sa spolu s inými ex.-Scorps pripojil k aktuálnemu jadru kapely za nadšených ovácií 60- tisícového publika slávili všetci 35. výročie jej existencie...
